Jana Kirschner

Obyčajnosti
Slnko Records, 2024

Jana Kiršner: Obyčajnosti

Kúpiť
  • 01 Prológ (Obyčajnosti)
  • 02. A po nás potopa

    • A PO NÁS
      POTOPA

    • Niekedy ma nebaví
      počúvať len obavy,
      čo bolo a už nebude,
      všetko je tak nevľúdne.
    • Každé ráno z lásky
      bilancuješ vrásky a rany,
      za ktoré možeme si sami.
    • Už dlho spolu žijeme, dýchame aj starneme,
      no podstatné je, že sa
      v tme vždy nájdeme, 
      v každej tme nájdeme.
    • A po nás potopa…
      A po nás potopa…
      A po nás potopa…
      A po nás potopa…
    • Niekedy som divoká,
      vraj čakám moc od života
      a musí byť vždy po mojom,
      aj tak je vždy po tvojom.
      Každé ráno z lásky
      pobozkáš mi vrásky,
      pofúkaš rany,
      za ktoré môžeme si sami.
    • A po nás potopa…
      A po nás potopa…
    • Odpusti mi, keď som
      príliš tvrdohlavá,
      keď som málo hravá,
      odpusti, keď som
      príliš vážna,
      keď som občas slabá.
    • A po nás…
  • 03. Tiene

    • 03. TIENE

    • V odleskoch slnka,
      vo farbách jesene,
      námestia, výklady,
      ulice zasnené,
      jak na hodinách maľby,
      tých farieb plné haldy.
      Lepkavé lístie, zase
      ten dážď, tikajúci čas,
      len ty a tvoj hlas.
    • Šepkáš mi do ucha,
      neboj sa prekonať
      jesenný spleen,
      to zvládneme,
      šepkáš mi do ucha,
      neboj sa,
      raz sa to vysvetlí,
      raz nájdeme,
      nájdeme
      kľúč…
    • Je to v nás,
      iba v nás,
      pôvab omylov,
      večne váhaš a pátraš
      po inom…
      Je to v nás,
      iba v nás,
      pôvab omylov,
      večne váhaš a pátraš,
      túžiš po inom,
      stále po inom,
      stále po inom,
      stále po inom…
    • Sme viac než tiene
      vlastných tiel,
      ulicami bez svetiel,
      viac než odraz zrkadiel
      v očiach bláznov,
      sme len prázdno,
      vzduchoprázdno.
      Je to už možno
      pre mnohých stratené
      a predsa uveriť
      zdá sa neverné.
    • Ten pocit, čo ťa trápi,
      sa znova k tebe vráti.
      A v každom kroku
      počuješ rásť
      tikajúci čas,  
      čo dozrieva v nás.
    • Šepkáš mi do ucha,
      neboj sa prekonať jesenný spleen, to zvládneme,
      šepkáš mi do ucha, neboj sa, raz sa to vysvetlí,
      raz nájdeme kľúč…
  • 04. Chcela by som

    • 04. Chcela by som

    • Chcela by som letieť
      ponad domy, lesy, lúky,
      polia aj vysoké hory,
      v rannom slnku horieť
      ako ranné zore,
      chcela by som život
      väčší ako more,
      väčší ako more…
      väčší ako more…
    • Chcela by som snívať
      ako dievča,
      slobodná jak oheň,
      verná ako niečia,
      chcela by som všetko,
      azda som márnivá…
      a za lásku sladkú ako
      tá malina…
    • Poľana spieva, šumí háj,
      Naplní srdce po okraj,
      Na prahu ma víta objatím.
      Poľana spieva, volá háj
      A srdce tečie cez okraj,
      Viac sa doň už nezmestí…
      Viac nebolí…
  • 05. Delia nás

    • 05. Delia nás

    • Delia nás hranice,
      farby a rovnice,
      delia nás na ľudí,
      čo ľud ľúbi a neľúbi.
      Delia nás rodiny,
      na vinných a nevinných,
      delia nás na svätých
      a na tých ostatných.
    • Delia a delia,
      podľa farby a peria
      a naivne veria,
      že snáď rozdelia aj nás.
    • Delia nás ulice,
      vlaky a stanice,
      delia nás názory,
      diaľky a priestory.
      Delia nás rodiny,
      na vinných a nevinných,
      delia nás na svätých
      niekedy aj na tých,
      čo sa deliť chcú
      a tých, čo zostanú.
      Aj v búrkach mierni,
      vždy pravde verní,
      neporaziteľní, nerozdeliteľní…
  • 06. Mám pocit

    • 06. Mám pocit

    • Môžem sa pomýliť
      a nemusím byť presná,
      vážim si svoje omyly
      a smútim iba v piesňach.
      Viem, že sa niečo naozaj,
      niečo naozaj naučíme, vtedy ak
      nájdeme odvahu
      a miesto do radu…
      skúsme iba tak,
      veci naopak…
      Mám pocit, že náš svet
      je občas čiernobiely,
      čiernobiely svet,
      mám pocit, že ťa pri
      sebe vždy vidím,
      ale ty mňa nie.
      Mám pocit, že chcem preraziť tie múry nekonečných tém,
      mám pocit, taký pocit,
      že keď strácam,
      zase milujem,
      zase milujem.
    • Prázdny je svet,
      ktorý sa svetu bráni,
      bez príbehov,
      čo rýchlo z ľudí robia
      dávnych známych.
    • Viem, že sa niečo naozaj, niečo naozaj naučíme,
      vtedy ak
      nájdeme odvahu
      a miesto do radu…
      skúsme iba tak,
      veci naopak…
  • 07. Rýmy

    • 07. Rýmy

    • Priznám sa, pár dní nespím, spávam v posledných dňoch
      menej ako predtým,
      budím sa, chcem byť doma, ach, tá vôňa, ach, tá vôňa…
    • Priznám sa, je to ťažké, človek naozaj vidí veci až keď nemá to, čo tam vždy bolo, celá rodina za jedným veľkým stolom.
    • Písala som rýmy,
      iba keď som žila nimi,
      dnes počúvam, ako iní
      vravia, na čo sú mi rýmy,
      na čo sú mi rýmy.
    • Písala som básne,
      vždy keď mi to bolo vlastné, dnes sa mi zdá, nie je jasné, na čo sú nám ľuďom básne…
    • Ver mi, že to takto cítím, svet sa mení a to z jednoduchých príčin, nič nie je dosť a všetkého veľa,
      na čo všetko, ak to nemôžeme zdieľať?
    • Pozerám sa na svet inak,
      viem, že budeme si musieť asi vybrať,
      čo hovoria nám naše deti, neurobme chyby,
      také ako predtým…
    • Písala som rýmy,
      iba keď som žila nimi,
      dnes počúvam, ako iní vravia, na čo sú mi rýmy,
      na čo sú mi rýmy.
    • Písala som básne, vždy keď mi to bolo vlastné, dnes sa mi zdá, nie je jasné,
      na čo sú nám ľuďom básne.
  • 08. Struny

    • 08. Struny

    • Od malička som vždy bola,
      bola iná,
      bola iná.
    • Nebola to moja vina,
      moja vina,
      moja vina.
    • Nosila som v sebe niečo,
      v sebe niečo,
      v sebe niečo.
      A to niečo bolo iné ako všetko, ako všetko,
      ako všetko.
      Cítila som v sebe struny,
      v sebe struny,
      v sebe struny.
    • A tie struny vo mne hrali ako luny,
      ako luny,
      ako luny.
    • Cítila som v sebe zvony,
      v sebe zvony,
      v sebe zvony.
      A tie zvony vo mne bili
      ako hromy,
      ako hromy,
      ako hromy.
    • Podajže mu podaj,
      Rúčku tvoju bielu,
      Keď príde nedeľa,
      Príde si on po ňu.
    • Podajže mu podaj
      Tvoje svieže dlane,
      Keď príde nedeľa,
      Vezme ťa za ne.
    • /Joj joj joj joj /
    • Od malička som vždy bola,
      bola divá,
      bola diva.
    • Pýtali sa ľudia, čia?
      Si ty čia?
      Si ty čia?
    • Nosila som v sebe tóny,
      v sebe tóny,
      v sebe tóny.
    • A tie tóny vo mne rástli ako stromy,
      ako stromy,
      ako stromy.
      /Spievali vo mne
      ako vietor na horách,
      slnko na dunách,
      vtáci v korunách./
      /Spievali vo mne
      jak sirény v hmlách,
      ach, v tých ranných hmlách,
      ach, ach…/
    • Nebola to moja vina,
      Moja vina,
      Moja vina,
      Moja vina,
      Moja vina…
  • 09. Malá zem

    • 09. Malá zem

    • Malá je táto zem,
      malý je národ v nej
      a ľudia v nej
      bežia ako tá
      rieka do sveta.
    • Dávno, zdá sa mi to dávno,
      keď za našou bránou
      veľký býval svet
      a stále, vidím sa
      tam stále, rovnaká jak dnes, rovnaká jak dnes.
      City sa nemenia,
      len dráhy ciest.
    • S láskou hľadíš späť,
      na ten drobný svet,
      cítiš ako ti
      mizne bez stopy.
    • Tváre na fotkách známe,
      dávno sa nepoznáme,
      stále v pamäti lietam,
      tých čo odišli, stretám,
      tváre na fotkách známe,
      skúšam znova a márne,
      spomienky vyblednú,
      spomienky vyblednú,
      v nás, navždy v nás…
      Malá je táto zem,
      malý je národ v nej
      a ľudia v nej
      blúdia ako my,
      medzi riadkami…
    • Dávno, zdá sa mi to dávno,
      keď za našou bránou,
      veľký býval svet,
      a stále, vidím sa tam
      stále,
      rovnaká jak dnes,
      rovnaká jak dnes. 
    • City sa nemenia,
      len dráhy našich ciest.
    • Malá je táto zem…
  • 10. Nepokoj

    • 10. Nepokoj

    • Vezmi si ju,
      vezmi si ju celú
      a hraj.
    • Melódiu,
      melódiu svetu smelú
      spievaj.
    • Nech ju nesú,
      nech ju vetry ďalej nesú,
      k lesu pod horami.
      Vezmi si ju,
      vezmi si ju celú
      a spievaj,
      spievaj mi.
      Tečie voda do dlaní
      a život uteká prstami
      do ďaleka…
    • Padá rosa nad nami
      a slzy tečú na svitaní
      ako rieka…
      / pusti ma, pusti do sveta.../
    • Noc sa dvíha s večerom,
      aj tma si líha medzi nás.
    • Dnu sa vpíja, z očí
      milovaných díva,
      už len mráz. Vezme ti tú,
      vezme ti tú lásku celú,
      rozdriape na kusy.
    • A tú pieseň, a tú pieseň srdcu milú, smútkom zadusí…
    • Tečie voda do dlaní
      a život uteká prstami
      do ďaleka…
    • Padá rosa nad nami
      a slzy tečú na svitaní
      ako rieka…
  • 11. Holubienka

    • 11. Holubienka

    • Holubienka, holubienka leť,
      ponad šíry svet, ako víla,
      holubienka leť, vráť sa domov späť.
    • Šepni poliam, lesom,
      rannej hmle nad plesom,
      stádu bielych laní,
      o čom sa mi na svitaní
      zdá, leť tak ako vietor
      v záhradách…
    • Holubienka, Holubienka, leť, do nocí svieť…
      Hladinami morí,
      na prah dvier,
      prines duši mier. Šepni poliam, lesom,
      rannej hmle nad plesom,
      stádu bielych laní, o čom sa mi na svitaní zdá,
      leť tak ako vietor
      v záhradách…
Vinylová verzia obsahuje: - 2 x 180 gramové biele platne
- trojitý gatefold obal - pri rozložení sa odhalí vizuál,
ktorý má takmer 1 meter na šírku
- 20 stranový veľký booklet s príbehom a fotografiami z nahrávania
- texty všetkých piesní

Obyčajnosti sú oslavou každodenných dní, vecí a rituálov, ktoré v melódiách Jany Kirschner ožívajú a rozprávajú pestrým hudobným jazykom.

Autorkou všetkých piesní a textov je Jana Kirschner. Nahrávalo sa v Londýne s kapelou Mad Mad Mad, ktorá momentálne hráva so svetovo uznávanou írskou hudobníčkou Róisín Murphy. Producentom albumu je opäť Janin dlhoročný partner Eddie Stevens. 

Výsledkom je prirodzený, akustický sound, žiadne veľké postprodukcie. Všetko, čo vzniklo na mieste, zostalo. Organickosť je cítiť všade a celý koncept albumu je vrátiť sa k živému hraniu a radosti z tvorby.

Obyčajnosti vychádzajú na CD, v digitálnej verzii a tiež vo forme exkluzívnej dvojitej LP.